Stolárstvo: drevené schody eurookná kuchynské linky vstavané skrine dvere zárubne nábytok

O rosení sklenených výplní.

Vzhľadom na stále sa opakujúce požiadavky o objasnenie "nadmerného orosovania skiel" na oknách, Vám chceme touto cestou stručne objasniť problematiku orosovania okien. Podotýkame, že ide o problematiku čoraz častejšie analyzovanú v mnohých odborných článkoch, pretože neustále sa skvalitňujúce vlastnosti okien (najmä tepelnoizolačné) prinášajú so sebou aj požiadavky na iný režim ich užívania, odlišný od toho, ktorý tu po stáročia pretrvával. Napríklad ešte do roku 2001 bol na Slovensku bežný štandard skiel s koeficientom prechodu tepla U=2,9 Wm-2K-1. V súčasnosti s technickým napredovaním je bežným štandardom sklo s koeficientom prechodu tepla U=1,1 Wm-2K-1

Orosovanie okien sa javí ako problém len dovtedy, kým nie sú ozrejmené niektoré prirodzené fyzikálne javy. Ide o povrchovú kondenzáciu vodných pár, ktorá nastáva, ak je povrchová teplota zasklenia nižšia než teplota rosného bodu. Mnohé moderné izolačné dvojsklá majú vyhovujúce teplotechnické vlastnosti z hľadiska požadovanej normalizovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla. Aj napriek tomu sa však v praxi stretneme s problémami kondenzácie vodnej pary najmä v blízkosti dištančného profilu, teda po obvode zasklenia. Kondenzácia vodnej pary na zasklení vzniká pri určitých podmienkach stavu vnútorného a vonkajšieho prostredia v závislosti od súčiniteľa prechodu tepla zasklenia, teplotechnických vlastností detailu okraja zasklenia, vlastností rámovej konštrukcie, styku zasklenia a rámu, spôsobu a intenzity vetrania miestnosti a produkcie vodnej pary v miestnosti (napr. aj bežným dýchaním v noci zvyšujeme množstvo vodných pár vo vzduchu miestnosti a ak pred spaním u kvalitných, dobre tesniacich okien nevyvetráme, ráno môžeme obvykle pri nižších vonkajších teplotách nájsť vyzrážanú vlhkosť na skle). Kondenzácia vodnej pary býva časovo obmedzená alebo má trvalejší charakter. Je však neželaným javom s negatívnymi dôsledkami na hygienu vnútorného prostredia (následný vznik plesní) a trvanlivosť materiálov.

Prečo sa orosovanie objaví najskôr po obvode skla? Odpoveď je jednoduchá. V mieste styku skla s rámom alebo okenným krídlom (u otváravých okien) je kovový dištančný profil (rámik) skla, ktorý je tepelne oveľa vodivejší ako plyn (napr. argón) niekde v strede zasklenia medzi sklami. Dištančný profil spôsobí deformáciu teplotného poľa po obvode skla a to má za následok skoršie orosovanie blízko dištančného profilu ako ďalej od neho.

Kondenzácia vodnej pary na zasklení môže zapríčiniť pri súhre nepriaznivých okolností veľmi nepríjemné hygienické problémy najmä vtedy, ak sa interiér nesprávne (málo) vetrá. Okná sú príliš tesné a nezabezpečujú požadovanú výmenu vzduchu prirodzenou infiltráciou. V dôsledku nedostatočnej výmeny vzduchu je vnútorné prostredie príliš vlhké. Okno je konštrukcia nenasiakavá - zvýšená vlhkosť sa na ňom prejaví orosovaním. Do múrov (stien) vlhkosť vsiakne a prevlhnutý múr sa stáva ideálnym miestom pre tvorbu plesní. Používanie vnútorných žalúzií, nesprávneho umiestnenia závesov a záclon a prerušovaného spôsobu vykurovania môže túto poruchu zvýrazňovať, rovnako ako nepriedušné laminátové podlahy a nátery stien farbami so zvýšeným obsahom latexu.

Príčiny kondenzácie vodnej pary na zasklení spočívajú v kombinácii týchto nepriaznivých vplyvov :

- okraj zasklenia na báze kovového dištančného profilu

- nedostatočná výmena vzduchu pri vyššej relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu

- vysoká hodnota súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla Ug 1,8 W/(m2.K)

- poruchy v stavebných konštrukciách (tepelné mosty, nedostatočná izolácia) vytvárajúce zdroje vlhkosti

Je všeobecne známe, že nedostatočné vetranie spôsobí nárast koncentrácie škodlivín a vlhkosti v závislosti od produkcie vodnej pary. Pri nízkych teplotách je vonkajší vzduch síce viac nasýtený vodnou parou, ale z dôvodu jeho nižšej teploty obsahuje podstatne menšie absolútne množstvo vodnej pary ako teplý izbový vzduch, ktorý máva spravidla menšie nasýtenie (to je aj príčinou subjektívneho ale nesprávneho názoru užívateľov okien, že intenzívnym vetraním si "vpúšťajú" do miestností vlhký vonkajší vzduch a "vypúšťajú" vonku teplý suchý vzduch - v skutočnosti sa intenzívnym vetraním vnútorná vlhkosť znižuje!).

Vplyv intenzity vetrania na zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu sa dá ukázať na príklade, ktorý môže byť typický pri výmene okien. Uvažujeme príklad bytu s objemom vzduchu 60 m3. Teplota vnútorného vzduchu je 20°C. Priemerná produkcia vodnej pary G=0,20 kg/h. Pôvodné okná zabezpečovali výmenu vzduchu s hodnotou n = 0,8 h-1. Po rekonštrukcii a výmene drevených okien za kvalitné nové okná, dobre tesniace, zníži sa priemerná intenzita výmeny vzduchu infiltráciou (cez škáry medzi krídlom a rámom) na hodnotu n = 0,3 h-1. Produkcia vodnej pary pred výmenou okien a po nej ostane rovnaká. Porovnajme priemerné relatívne vlhkosti vnútorného vzduchu, ktoré získame pomocou zmenenej intenzity výmeny vzduchu pred výmenou okien a po nej, pričom sa bude uvažovať čiastočný tlak vodnej pary vo vonkajšom vzduchu s priemernou hodnotou zodpovedajúcou priemernej mesačnej teplote v najchladnejšom mesiaci roka pde = 400 Pa.

Pred výmenou okien je relatívna vlhkosť vzduchu:

pdi = 400 + ((462x0,20x293,15)/(0,8x60)) = 964 Pa ==> teda relatívna vlhkosť = 41%

Po výmene okien je relatívna vlhkosť vzduchu:

pdi = 400 + ((462x0,20x293,15)/(0,3x60)) = 1905 Pa ==> teda relatívna vlhkosť = 82%

Po výmene okien sa znížila výmena vzduchu infiltráciou a dôsledkom je zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéri. Toto zvýšenie relatívnej vlhkosti je vyššie, než sa predpokladá v štandardných normatívnych výpočtoch do 50%. Dôsledkom je povrchová kondenzácia a hygienické problémy, ktoré sa pred výmenou okien nemuseli vyskytovať. Dokonca vznik plesní v bytoch po výmene netesných okien za okná s nízkou prievzdušnosťou škár je problém, ktorý vzniká najmä v bytoch postavených pred rokom 1984. Teda tam, kde predtým bola nižšia tepelnoizolačná schopnosť nepriesvitných konštrukcií stien a striech a kde sú tepelné mosty.

Čím je nižšia výmena vzduchu, tým je vyššia relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu najmä v zimnom období. Čím je menší objem, tým je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. To čiastočne vysvetľuje častejší výskyt hygienických problémov (plesní) v menších bytoch oproti väčším bytom. V menšej detskej izbe vznikne hygienický problém skôr ako vo väčšej obývacej izbe. V spálni spravidla spia dvaja ľudia, tí cez noc vydychujú viac vodných pár, ako jeden človek napr. v študentskej izbe.

K orosovaniu prispieva aj montáž interiérových žalúzií, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu popri skle. Často sa stretávame s tým, že na radiátoroch pod oknami sú odparovače, na vnútorných parapetoch kvety, resp. v miestnostiach sa robili úpravy s mokrými procesmi (stierky, vysprávky a pod.).

Z našej dennej praxe môžeme konštatovať, že vysvetľovanie a zisťovanie príčin nadmerného orosovania okien priamo u zákazníkov je veľmi citlivá záležitosť. Pretrvávajú totiž ešte názory z minulosti, kedy spochybnenie dostatočného vetrania v byte jeho užívatelia často stotožňujú s obvinením z nedodržiavania základných hygienických návykov. Rovnako panuje názor, že vetraním sa zbytočne "vypúšťa" teplo, pričom cena tepelnej energie neustále stúpa. Pravdou je, že otvorenie tzv. "ventilačky", t.j. otvorenie okenného krídla do sklopenej polohy je v zimnom období najhorší spôsob vetrania. Výmena vzduchu prebieha pomaly, okno musí byť preto otvorené pomerne dlhú dobu. Teplo z miestnosti uniká podstatne dlhšie ako pri intenzívnom vetraní, steny miestnosti sa ochladzujú, čerstvý vzduch sa v miestnosti len pomaly zohrieva. Oveľa účinnejšie a úspornejšie je intenzívne vetranie otvorením okenných krídiel dokorán na 5-10 minút. Je to potrebné urobiť niekoľkokrát za deň, najmä však pred spaním. Čerstvý suchší vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút (5-10), veľmi rýchle sa však zohreje od stien ktoré sú naakumulované teplom a za krátky čas vetrania nestihli ešte vychladnúť. Spravidla po 5-10 minútach od zatvorenia okien je čerstvý vzduch zohriaty. Užívateľ bytu takto získa vzduch bohatý na kyslík a urobí prvý ale najdôležitejší krok k tomu, aby eliminoval orosovanie okien. V drvivej väčšine prípadov, kedy užívatelia kvalitných okien poukazovali na ich "nekvalitu" z dôvodu nadmerného orosovania stačilo upraviť režim vetrania (najmä dokonale vyvetrať pred spaním) a problémy zmizli. Problémom však zostáva skutočnosť, že takmer každý užívateľ okien je presvedčený o tom, že práve on vetrá až priveľa. Dôležité je aby pochopil, že nie je dôležité vetrať veľa ale vetrať účinne.

Záverom chceme poznamenať, že "zaručené" tvrdenia typu "mne sa okná nikdy neorosujú" sú nepravdivé. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, pri určitej kombinácii nepriaznivých vplyvov sa orosí každé okno. Paradoxom je, že vo väčšine prípadov je orosovanie okien dôkazom kvality okna (t.j. okno dobre tesní). A naopak, niektorí výrobcovia dodajú nekvalitné okná, ktoré sa však pri tých istých podmienkach neorosujú, pretože vplyvom ich netesnosti dochádza k nepretržitému prevetrávaniu miestností. Je to však samozrejme bezbrehé plytvanie tepelnou energiou.

Použitá literatúra :

Stavebnícka ročenka 2004, str. 122-124 - "Prevencia kondenzácie vodnej pary na zasklení" doc. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., Stavebná fakulta STU, Bratislava


Drevené okná verzus vlhkosť a vetranie.

V celkovej konštrukcii stavby nám okno zabezpečuje niekoľko funkcií, či už je to presvetlenie interiéru slnečním žiarením alebo kontakt s okolitým prostredím. Taktiež sa stáva bežným prostriedkom na prívod čerstvého vzduchu do miestností, ako aj cestou, ktorou sa zbavujeme opotrebovaného a vlhkého vzduchu z interiéru.

Vkonštrukcii stavby okno predstavuje v porovnaní s obvodovým plášťom slabšie miesto (z hľadiska tepelno-technických vlastností), preto je potrebné tejto konštrukcii a súvisiacim detailom (ostenie, parapety) venovať patričnú pozornosť. Tým, že sú tepelno-technické parametre týchto konštrukcií horšie, dochádza tu k deformácii teplotného poťa (viac ochladzované plochy), čo sa prejavuje vyššími tepelnými stratami a väčším ochladzovaním plôch. To následne vedie za určitých okolností ku kondenzácii (roseniu) vodnej pary, či už na oknách samotných alebo aj na súvisiacich konštrukciách, ako sú ostenia, parapety.

rosenie okien    rosenie okien

Vlhkosť v obytných priestoroch

Z tohto pohľadu je potrebné venovať náležitú pozornosť práve vlhkosti v obytnom priestore. Voda, absolútna nevyhnutnosť pre život človeka, sa vyskytuje v rôznych formách. Najškodlivejšia pre okná je vo forme vodnej pary, nakoľko ju nevidíme ihneď, ale až po jej skondenzovaní. Práve vodná para a následne kondenzát môžu spôsobovať značné škody. Vlhkosť, ktorá sa v obytných priestoroch nachádza, môže byť technologická alebo z užívania. Technologická vlhkosť je tá, ktorá sa tam nachádza ešte z čias stavby domu z mokrých procesov. Je to voda z betónu, omietok, poterov, a pod. Tá sa zo stavby uvoľní najčastejšie v priebehu prvého roka, jej množstvo je však enormné, preto treba vo fáze výstavby zabezpečiť intenzívne vetranie. Vlhkosť z užívania je vlhkosť, ktorá sa v obytných priestoroch tvorí nepretržite, pričom zdrojmi vlhkosti je varenie, pranie, sušenie bielizne, sprchovanie, človek počas spánku, akvária, izbové rastliny. Aj tejto vlhkosti treba venovať náležitú a sústavnú pozornosť. Najčastejším následkom nadmernej vlhkosti je tvorba plesní.

tvorba plesní nadmernou interiérovou vlhkosťou

Nie je úplne jedno, o akú materiálovú bázu použitú pri výrobe okien ide, či už je to drevo, plast alebo hliník. Práve z týchto materiálov jedine drevo je aktívny materiál, čo v praxi znamená, že je do určitej miery schopné eliminovať vlhkosť v interiéri. Drevo je schopné prijať aj odovzdať vlhkosť do okolitého prostredia, je to materiál, ktorý je schopný dýchať. Aby práve spomínaná vlhkosť mala čo najmenšie dopady na drevené okná, značná pozornosť pri vývoji lakov na povrchovú úpravu okien sa venuje práve tejto problematike.

Vplyv a funkcie povrchovej úpravy okien.

Firma ADLER ako líder inovácií v oblasti povrchovej úpravy okien so zavedením technológie pod označením „Generation 3" mnoho týchto negatívnych vplyvov úplne odstránila alebo značne potlačila. Pre zákazníkov rozhodujúcich sa pre drevené okná práve povrchová úprava zohráva značný význam. So systémom Adler Generation 3 získava výhody nielen výrobca okien (spracovateť lakov), ale výraznou mierou aj konečný zákazník, užívateľ. Od výrobcu alebo z iných zdrojov sa užívateľ dozvie, že okná sú povrchovo upravené tzv. hrubovrstvými lazúrami. Pojem často spomínaný, ale málokedy alebo vôbec nevysvetlený. Čo znamená hrubovrstvá lazúra? Sú tu hneď dva pojmy, ktoré laikovi nič nehovoria, aj keď sa s nimi už neraz stretol. Lazúra je pigmentovaný lak, čiže lak, v ktorom sa nachádzajú pigmenty. Môže byť rozpúšťadlový (tzv. syntetika) alebo vodou riediteľný. V súčasnosti sa používajú predovšetkým vodou riediteľné systémy. Druhým pojmom je hrubovrstvý systém. Názov je odvodený od hrúbky lakového filmu v suchom stave, tzn. od hrúbky, ktorá ostane na povrchu po vyschnutí. Pre hrubovrstvý systém je táto hrúbka určená na 80 μm. To v praxi pri lakovaní znamená hrúbku laku v mokrom stave 250 - 300 μm1). Hrúbka suchého filmu laku je stanovená na 80 μm, no v praxi sa niekedy stretnete s tým, že nános laku, a to najmä z vonkajšej strany okna, je až dvojnásobný (jeden nástrek za mokra 500 - 600 μm, alebo dva nástreky po 250 - 300 μm), čo predstavuje hrúbku filmu v suchom stave 150 - 200 μm! Dotyční spracovatelia sa mylne domnievajú, že čím je väčšia hrúbka filmu, tým je vyžšia odolnosť voči poveternosti. Treba však aj poznamenať, že veľká hrúbka laku je pre oko a pocit pri dotyku pôsobivejšia. Táto vrstva laku je však obrovská bariéra pre prípadný prechod vlhkosti na vonkajšej strane okna. Tu taktiež platí zásada, že menej je často viac. Pre porovnanie, napr. tenkovrstvý systém má hrúbku suchého filmu laku 20 až 30 μm, čo umožňuje plynulý prechod vlhkosti, ale zároveň so sebou prináša zmenu rozmerov drevených výrobkov, čo je u okien neželané. Hrubovrstvý systém má zabezpečiť rozmerovú stabilitu drevených okien a zabrániť vnikaniu vlhkosti do drevených rámov a krídiel. Preto tu platí podmienka, že drevené okno musí byť nalakované dookola, teda aj pod zasklievacími lištami. Treba si uvedomiť, že dnešná výroba drevených okien je, čo sa týka presnosti, takmer strojárska výroba, pracuje sa tu s toleranciami v desatinách milimetra. A tieto presné rozmery z výroby má aj pri ataku vlhkosti zabezpečiť práve hrubovrstvá lazúra. Z pohľadu vlhkosti sú dôležité dve vlastnosti lakov, a to ochrana pred vodou a priepustnosť vodnej pary.

ochrana pred vodou priepustnosť vodnej pari

Ochrana pred vodou je myslená z vonkajšej strany, kde je okno vystavené poveternostným vplyvom. V období dažďov je okno dlhodobo vystavené tečúcej vode, ktorej musí povrchová úprava odolávať. Pri štandardných lazúrach a dlhšom pôsobení vody na plochách vznikajú svetlejšie miesta, čo signalizuje nasýtenie lazúry vodou. Samozrejme, je to v tej chvíli slabé miesto, čiže nedostatok povrchovej úpravy. Film lazúry generácie 3 vzniká tzv. samozosieťovaním, čím sa dosiahne celistvý povrch odolávajúci tečúcej vode. Na obrázku je viditeľný rozdiel medzi štandardnou bežnou lazúrou a lazúrou ADLER Generation 3.Z pohľadu histórie systémy prešli od rozpúšťadlových systémov k vodou riediteľným práve z hľadiska výhod vodou riediteľných systémov (priepustnosť vodnej pary).

lazury

Je vetranie nutné?

Samozrejme, najlepšie a najefektívnejšie je predchádzať problémom spojených s vlhkosťou. Najlacnejším a najjednoduchším spôsobom je vetranie. Ako je ale všeobecne známe, najväčšie možnosti úspory energie sú možné práve vetraním. Treba však dbať na to, aby vetranie bolo efektívne a dostatočné. Na to, aby sme mohli žiť v zdravom prostredí, potrebujeme dostatok čerstvého vzduchu. Množstvo čerstvého vzduchu je stanovené hygienickým minimom, ktoré udáva, že za 1 hodinu sa musí vymeniť minimálne polovica objemu vzduchu v miestnosti. Táto informácia je však v príkrom rozpore s očakávanými úsporami energie práve z vetrania. Staré konštrukcie okien spôsobovali nadmernú výmenu vzduchu, čoho príkladom bol citeľný prievan, pri vetre fučanie cez škáry a netesnosti. Nadmerné straty viedli k vysokým nákladom za energiu na vykurovanie. Za bežného počasia (bezvetrie) sa netesnosťami vymenil minimálne 1-krát objem vzduchu v miestnosti za hodinu, pri vetre bola výmena vzduchu ešte výraznejšia (síce dostatok čerstvého vzduchu, ale obrovské tepelné straty). Pri súčasnej konštrukcii okien sa okná za bežného počasia stávajú takmer hermeticky uzavreté, čo spôsobuje žiadnu alebo nedostatočnú výmenu vzduchu. V bežnom živote pri činnostiach v domácnosti produkujeme vlhkosť. Ako už bolo spomenuté, zdrojom vlhkosti v domácnosti je varenie, sprchovanie, kúpanie, pranie, sušenie bielizne, polievanie rastlín, akvária a samozrejme spánok. Napríklad za jednu noc priemerný človek vypotí 0,5 až 1 liter vody! Okrem vlhkosti človek pri dýchaní produkuje oxid uhličitý, ktorý v nadmerných množstvách spôsobuje únavu, podráždenosť, vyčerpanosť, nespavosť atď. Z týchto dôvodov treba vetraniu venovať dostatočnú pozornosť. Množstvo vody vo vzduchu udáva tzv. relatívna vlhkosť vzduchu, s označením ϕ (fí). Pohybuje sa v rozmedzí 0 - 99,99 %. Ideálna hodnota ϕ je 50 % pri teplote 20 °C. Ak je hodnota ϕ 30 - 40 % pri teplote 20 °C, vzduch je suchý (dráždenie slizníc, ťažké dýchanie), ak je hodnota ϕ 60 - 100 % pri teplote 20 °C, vzduch je veľmi vlhký (tvorba plesní, vlhnutie nábytku, zariadenia, pocit chladu). Z dlhodobého hľadiska nesmie byť ϕ väčšie ako 60 % pri teplote 20 °C.

Rosenie skla

Vlhkosť vzduchu a vetranie má priamu spojitosť s vykurovaním. Najmenej tepla spotrebujeme pri zohrievaní suchého vzduchu. Ak sa vo vykurovanom priestore nachádza vlhký vzduch, potrebujeme zohrievať aj vodu nachádzajúcu sa vo vzduchu. Pritom z fyziky je zrejmé, že na zohriatie vody potrebujeme obrovské množstvo tepla. Z toho vyplýva, že je neekonomické zohrievať nevymenený vlhký vzduch. Prvým príznakom nadmernej vlhkosti v interiéri je kondenzovanie vodnej pary (rosenie skiel) z interiérovej strany hlavne v zimnom vykurovacom období. Pri použití izolačných dvojskiel s U - hodnotou 1,1 - 1,0 W/m2. K by k tomuto javu nemalo vôbec dochádzať. S orosením skla z interiérovej strany je možné sa stretnúť v spodnom okraji skla spôsobeným dištančným rámikom, ktorý sa nachádza medzi dvoma tabuľami skla. Tento rámik je vyrobený z rôznych materiálov. Najčastejšie sa na výrobu rámikov používa hliník, nehrdzavejúca oceľ alebo plast. V závislosti od druhu materiálu je aj možný výskyt rosenia skla na okraji sklenenej tabule (hlavne pri použití hliníkového dištanãného rámika). Takéto rosenie môže byť len v rozsahu 1 - 2 cm od okraja dištančného rámika, a to vo forme jemnej pary.Väčší rozsah zarosenia okien signalizuje vysokú interiérovú vlhkosť, pričom začína dochádzať k stekaniu kondenzátu na zasklievaciu lištu a z nej na parapet. Dlhodobé pôsobenie vlhkosti škodí tak oknám, ako aj celkovému vnútornému vybaveniu (nábytku, textíliám). So zvýšenou vlhkosťou sa možno stretnúť najviac v kuchyni, kúpeľni a spálni. V týchto priestoroch treba venovať vetraniu zvýšenú pozornosť!

Ako vetrať

Už ľahký vietor (asi 5 km/h) výmenu vzduchu za hodinu zdvojnásobí. Urýchlené vetranie je možné uskutočniť priečnym vetraním cez niekoľko miestností (prievan). Nevyhrievajte vzduch obsahujúci vysokú vlhkosť (nad 60 %). Radšej vyvetrajte, nakoľko studený aj vlhký vzduch z exteriéru sa po zohriatí na 20 °C stáva suchý, čím sa spotrebuje niekoľkonásobne menej tepla než udržiavať vlhký zohriaty vzduch na teplote 20 °C. Vetrajte minimálne ráno a večer, miestnosti s vysokou vlhkosťou alebo s vysokou stálou produkciou vlhkosti (kúpeľne, kuchyne) vetrajte štrbinovým vetraním nepretržite. Miestnosti s otvoreným ohňom musia byť vetrané permanentne, takisto kuchyne so sporákom na plyn kvôli zvýšenému obsahu nebezpečných splodín - oxidov síry (odporúčané odvetrávanie digestorom), vzduch dnu môže ísť aj cez štrbiny. Pri nedodržaní týchto zásad budú vaše okná vystavené extrémnemu namáhaniu vplyvom vlhkosti, ktoré môže viesť k trvalým alebo prechodným poškodeniam vašich okien. Vyžšia vlhkosť je problém sám osebe a zvaľovať ju iba na problém okien je ľahkomyselné. Faktom je, že dlhodobá vlhkosť spôsobí škody na drevených oknách, no zanedbanie tohto problému sa prejaví inde (plesne v stavaných skriniach, v kútoch miestností...). Akékoľvek poškodenie okien nadmernou vlhkosťou nemôže byť predmetom reklamácie.

Príznaky nadmernej interiérovej vlhkosti v súvislosti s oknami:
- kondenzovanie (rosenie) skiel z interiérovej strany,
- nadmerná vlhkosť v interiéri umožňuje šírenie plesní, vlhnutie nábytku, celkového vnútorného vybavenie bytu, resp. domu,
- zmena rozmerov okien (napúčanie dreva), ktorá vedie k ťažkému alebo žiadnemu otváraniu okien,
- povrchová korózia na kovaní.

Najväčšiu pozornosť treba venovať po osadení nových okien v novostavbách alebo výmene starých okien za nové okná počas prvého roka. Hlavne s výmenou starých okien za nové sa úplne mení klíma celého obytného priestoru. Zmenili sa teplotné a vlhkostné parametre obytného priestoru. Preto si na danú skutočnosť treba zvyknúť a to, čo bolo pri starých oknách samozrejmosťou (vetranie škárami) sa teraz stáva povinnosťou užívateľa. Ak je výmena starých okien spojená aj s rekonštrukciou obytného priestoru, respektíve ide o novostavbu, pribúda ďalší významný zdroj vlhkosti - technologická vlhkosť pri stavaní. Aj pri samotnej výmene okien je potrebné opraviť „ostenie" okna (omietky špaliet), čo je mokrý proces, ktorý so sebou prináša vlhkosť. Tejto technologickej vlhkosti sa vieme zbaviť v priebehu prvého roka. Preto po výmene okien venujte zvýšenú pozornosť vetraniu. Tvorenie kondenzátu či už na sklách alebo v okolí okien je príznakom chyby (najčastejšie zvýšená interiérová vlhkosť) a tú treba bezodkladne zistiť a následne odstrániť príčinu vzniku kondenzátu.

Ako vetrať správne a ekonomicky čo najefektívnejšie?

Cieľom vetrania je dosiahnuť maximálnu kvalitu vzduchu v miestnosti pri minime spotreby energie. čas potrebný pre kompletnú výmenu vzduchu v miestnosti pri nárazovom vetraní (úplne otvorené okno) je závislý od vonkajšej teploty v priebehu roka, pohybuje sa približne od 4 minút v zime po 30 minút v lete. Najpresnejšie určený čas na vyvetranie miestnosti hlavne v zime je nasledovný:
1. Zatvorte ventily kúrenia (najmä termostatické)!
2. Otvorte okno v miestnosti dokorán. Po otvorení okna sa vonkajšia tabuľa skla zarosí.
3. Vetrajte dovtedy, kým sklo nezostane číre.
4. Zatvorte okno a nastavte ventily späť do pôvodnej polohy.
Kto chce žiť v zdravom a čistom obytnom prostredí, pričom je úplne jedno z akého materiálu sú okná vyrobené, vlhkosť a vetranie musí mať pod stálou kontrolou.

Poradňa Dom a Byt, Ing. Ján Svocák G&G Prievidza, s. r. o.


vstup do online obchodu vianočných stromčekov

internetový obchod umelých vianočných stromčekov predaj vianočných stromčekov, vstup do internetového obchodu

    Dní
    Hod
    Min
    Sek

predaj vianočných stromčekou, vstup do obchodu

vianočné osvetlenie LED, doprava zadarmo


DOM NA PREDAJ PRED DOKONČENÍM 6 KM OD TRNAVY V SUCHEJ NAD PARNOU